Z hudobnej skupiny presedlal na sólovú tvorbu.
Než začneme s ďalším rozhovorom v novej rubrike Say Something, kde vám opätovne predstavím zaujímavého hosťa, ktorý sa venuje hudbe, chcel by som sa vám všetkým veľmi pekne poďakovať za veľkú sledovanosť a úspešnosť prvého článku a rozhovoru tejto rubriky. Samotná spätná väzba mi prináša tú najväčšiu radosť, motivuje ma a posúva ďalej pracovať na ďalších článkoch a projektoch, ktoré vám prostredníctvom blogu a sociálnych sietí prinášam. Ešte raz veľké ďakujem <3.
V dnešnom rozhovore v podobe článku vám chcem predstaviť speváka, textára a gitaristu Janchi. Slovenský interpret Janchi, celým menom Ján Levársky, svoju úspešnú hudobnú kariéru odštartoval v kapele Quiet, z ktorej po šiestich rokov spoločného tvorenia odišiel a začal sa venovať sólovej tvorbe. Z nej vznikol debutový album “Janchiland”, ktorý nám v tomto rozhovore priblíži viac.
Tak si myslím, že sa môžeme presunúť na samotné otázky, ktoré dostali aj zaujímavé odpovede:
Kedy prišiel ten zlomový moment, obdobie, kedy si sa začal venovať hudbe?
Zlomový asi ani nebol, skôr to bolo také pozvoľné a prirodzené, lebo my sme mali hudbu v rodine odjakživa, mama učila klavír, takže najprv moja sestra bola vedená k hudbe, a tá stále doma spievala a cvičila na flautu. To bolo ešte obdobie, kedy sa v školách normálne v rámci hudobnej muselo povinne hrať na flautu. Tým pádom furt u nás doma zneli ľudové a táborové piesne. Takže, keď sa ma v 8 rokoch rodičia pýtali, na aký hudobný nástroj by som chcel hrať, tak som povedal gitara, lebo to bolo a aj je hrozne cool a už vtedy som sa videl v nejakej kapele. A nejako tvrdšie som to začal raziť až s príchodom prvých kapiel, keď som zistil, že ma baví niečo tvoriť pomocou textov a hudby.
Hudbu si študoval, alebo to celé vzniklo vďaka Tvojmu hobby?
Čo sa týka vzdelania, tak som vyslovene neštudoval, zato som chodil na základnú umeleckú školu od 8 do 18 rokov na gitaru a medzi tým ešte na spev a klavír, ale ten klavír som veľmi rýchlo nechal, lebo tie hodiny mi nič nedávali, viacej som sa naučil sám doma.
Vo svojich 8 si začal hrať na akustickej gitare. Potom o dva roky neskôr si akustickú gitaru vymenil za elektronickú. Akú prvú pesničku si vedel na nej zahrať?
Na elektronickú gitaru som dal asi ako jednu z prvých vecí Highway to Hell od AC/DC, a keď som si všimol jak majú postavené ostatné songy, tak som si potom už dosť rýchlo išiel aj ostatné.
Pochádzaš zo Slovenska, si Slovák. Prečo si sa odsťahoval do Českých Budějovíc? Prečo práve toto mesto? Odkiaľ konkrétne zo Slovenska si?
Ja som sa narodil v Dunajskej Strede, odkiaľ sme sa dosť rýchlo presťahovali do Bratislavy, no a potom otec dostal dobrý job v Českých Budějoviciach, tak sme sa vydali do sveta.
Dočítal som sa, že Tvoje najväčšie hudobné inšpirácie sú skupiny One Repbublic, Lenny Kravitz, Coldplay, Iné Kafe, ktoré si neskôr aplikoval do tvorby samotnej skupiny. V čom Ťa najviac inšpirujú a ovplyvňujú v hudobnej tvorbe?
Chcel by som povedať, že tých vzorov je strašne veľa a toto je len taký ľahký výcuc, lebo počúvam aj dosť rapu, alebo soulovej hudby, funky atď. Každopádne inšpirovali ma napríklad v tom, že sa snažia robiť veci ináč, než ostatní, alebo ma inšpirujú v tom, jak cítia hudbu, jak pracujú a vidia hudbu nie ako prácu, ale ako poslanie a celkovú životnú cestu. Ako keď sa rozhodneš, že stráviš celý život s jednou osobou.
Vo svojich 18 si dával dokopy kapelu Quiet, kde si účinkoval, ako hlavný spevák a gitarista. V kapele si pôsobil 6 rokov, kedy ste vydali aj prvý album. No rozhodol si sa prejsť na vlastnú sólovú tvorbu. Prečo si dospel k tomuto rozhodnutiu? Budeš naďalej pôsobiť aj v kapele Quiet a tvoriť s nimi hudobný obsah, alebo si definitívne ukončil pôsobenie v kapele a budeš sa venovať už len vlastnej tvorbe?
Dostali sme sa do takej fázy, že sme mali na kapelu čím viac tým menej času a to znamená, že všetci musia makať efektívnejšie a samostatnejšie a to sa nedialo a zrazu som zistil, že tam makám jediný. A jediný som bol ochotný tomu obetovať prakticky všetko a to ostatní nechceli, alebo som mal aspoň ten pocit, lebo ináč by predsa tiež makali. A bez toho to nejde, nejde poľaviť a dať si dovolenku, lebo prídu príležitosti a keď ich nevyužiješ, tak to všetko, čo si urobil a čo si obetoval bolo k ničomu. No a keďže som si uvedomil, jak to ostatní majú, tak než,aby som načal debatu o tom, kto všetko má odisť, tak som odišiel radšej sám. Vedel som, že ja hrať budem nech to bude v kapele, alebo sólovo, alebo len akusticky s gitarou a tiež som vedel, že tej práce, ktorú som robil bude vlastne tak isto, takže než robiť za ostatných a volať sa Quiet, tak to radšej budem robiť na vlastnú zodpovednosť a bude sa to volať aj po mne. Či sa k sebe niekedy vrátime, tak to neviem, nikdy nehovor nikdy, ale neprikláňam sa teraz k takémuto variantu.
Ešte počasia existencie v kapele Quiet si mal a rozbiehal inú skupinu s názvom Made in Doma. Čo sa s ňou stalo? Plánuješ ju ešte niekedy obnoviť?
Made in Doma bolo tesne pred Quiet a boli to začiatky s nejakým komplexnejším hraním v kapele. Bolo to skvelé obdobie, lebo sme tvorili hudbu presne tak, jak sme ju cítili a jak nám práve hrali nástroje. Celé to bolo také rock n rollové a surové. A v tom je určitá krása. Ale bolo to aj dosť amatérske. Ale zároveň to bolo aj veľmi kreatívne. Viem, že som vtedy bol schopný za rok napísať aj desať songov, ktoré sme sa aj stihli naučiť a každý bol iný.
Pri Quiet ešte ostaneme, pretože na internetovej stránke kapely som našiel stručný popis a informácie o skupine a jej členoch. Pár zaujímavostí mi padlo do oka. A to presnejšie stručné informácie o Tebe, ktoré by si čitateľom mohol objasniť. V sekcii koníčky som našiel: adrenalínové športy, alkohol a ľahké drogy, extravagantné spodné prádlo/ spodné prádlo- sloník. Čo sa mi najviac páčilo bolo Tvoje životné motto, ktoré bolo pravdivé. Aké adrenalínové športy si už vyskúšal? Čo ten alkohol, ľahké drogy a extravagantné spodne prádlo (sloník) ?
:D :D :D je vidieť, že už to bolo napísané dávno. :D Každopádne, keď som sa tam teraz pozrel, tak to životné motto stále sedí a myslím si, že Bukowského múdra sú legendárne. No a jak to tak prezerám, tak vlastne je to asi stále pravda, akurát trochu menej. Adrenalínové športy? No tak to som robil tuším iba dva alebo tri zatiaľ, a to Bungee jumping (ten bol super), chodil som liezť na stenu (to neviem, či sa počíta) a pár krát som išiel dole kopcom downhill na longboarde a potom, čo som sa párkrát slušne roztrieskal, tak už jazdím len rovinky :D :D. A ináč sa chystám na padák a plus teraz na Kanáre na surf (ale to sa ako adrenalínový šport počíta asi len v prípade, že je okolo teba desať žralokov a tebe začne tiecť krv z nosa).
Alkohol by som v istých prípadoch hodil do sekcie adrenalínový šport :D :D, každopádne, neviem čo by som ti k tomu povedal, no asi tak ako každý, ale teraz som si povedal, že to budem obmedzovať a viacej behám, no a čo sa týka koncertovania, tak sa snažím dodržiavať, že žiadny alkohol pred ani počas koncertu. Ľahké drogy?? to je zlo tak ako alkohol, keď nemá človek silnú vôľu, tak by to nemal zakúšať. Poznám veľa ľudí, ktorí to používajú ako únik z reality a hulia každý deň minimálne tri a je to na nich dosť poznať a zmenila sa im dosť osobnosť, lebo ťa to vytiahne z reality, ktorú chápu len ľudia, čo sú tiež zahúlení, no a keď nemáš silnú vôľu a potrebuješ unikať často, tak ti zrazu začne pripadať, že ten svet ťa nechápe a preto sa potrebuješ dostávať ešte viac mimo realitu a tým vzniká kolobeh, ktorý potom, keď si triezvy v tebe vytvorí dojem, že si iný a z toho potom vznikajú úzkosti a ďalšie psychické problémy. Preto je to nebezpečné ináč, keď má človek silnú vôľu, tak si povie, že končím a nepotrebuje to znovu. No a ja som to mal vždy spojené s koncertmi a s párty, takže keď mi niekto ponúkol, tak som si s nim dal, ale teraz ma už nikto moc neponúka, takže skoro nehúlim. :D a do tvrdých drog sa mi nikdy moc nechcelo, takže sa mám skvelo. :D A “extravagantné prádlo”, je taká narážka na jeden môj incident, keď som sa stavil s kamarátkou, že pôjdem majálesový sprievod Českými Budějovicami len s takým xichtom sloníka medzi nohami a hádajte, čo sa dávalo do chobota. :D dôležité je povedať, že som stávku vyhral... :D Behom toho so sa aj stihol vykúpať v miestnej historickej fontáne na hlavnom námestí pred očami celého niekoľkotisícového sprievodu študentov a aj za prítomnosti divákov a novinárov, takže druhý deň boli pekné články v novinách aj s fotkami. :D :D legen (wait for it) dary.
Rozhodol si sa venovať vlastnej tvorbe, zároveň vyšli Tvoje prvé vlastné pesničky a postupne odhaľuješ nove skladby k Tvojmu albumu “Janchiland”. V prvom rade gratulujem k vlastnej tvorbe i k samotného albumu. Priblížil by si nám bližšie svoje dielo ?
Ďakujem, Janchiland je svet, kde sa teraz práve ja nachádzam, stretá sa tam moja hudobná inšpirácia s mojimi názormi a mojím pohľadom na hudbu.
Ten album neobsahuje žiadny kalkul, nemierim s nim na žiadnu cieľovku, nerozmýšľal som nad ním tak, že toto by sa mohlo páčiť ľuďom. Chcel som predovšetkým docieliť toho, aby sa to páčilo mne, a aby som v ňom dokázal spojiť všetky štýly, ktoré mňa v posledných rokoch ovplyvňujú. Plus som bol vždy typ, ktorý nerád počúval single, ale potreboval som počuť celý album, lebo jedna pieseň vyprodukovaná pre rádia ti nedá vlastne žiadny hlbší obraz interpreta a žiadnu väčšiu emóciu. Mimo to jazdíme show, ktorá je prešpikovaná piesňami z tohto albumu a chcel som, aby ľudia mohli aj doma, alebo na cestách počúvať tie veci, pretože ináč ich vidíš pod pódiom, jak sú rozhýbaní a vidíš, že by si to radi zaspievali tiež, ale nemôžu lebo nepoznajú slová.
Prečo názov “Janchiland”? Je to inšpirácia zábavným parkom, lunaparkom? Mimochodom letáčik, plagát k samotnému albumu v podobe mapy a sprievodcu lunaparkom a Tvojich pesničiek je originálne a jedinečné. Ešte som sa s tým pri hudobnej produkcii nestretol. Veľmi pekný a originálny nápad. Inšpiroval si sa niekým ?
Janchiland je to, lebo témy a hudba, čo tam sú, to je taký zjednodušený môj svet, takže vlastne už od začiatku som chcel, aby sa to tak volalo, lebo mi príde, že veľa nových interpretov vydáva single a potom im vydavateľstvo povie: Už by to chcelo aj niečo, čo by sa mohlo predávať”, tak zoberú tie dva, tri roky staré single a dajú to na album a na cover hodia meno interpreta a album vydávajú ako novinku. A ja som nechcel, aby sa to volalo prvoplánovo Janchi, tak som to takto zaonačil.
Ináč, jak narážaš na to spracovanie, tak takto nejako som to chcel mať od začiatku, totálne iné a chcel som, aby do toho Janchilandu mohol poslucháč vstúpiť, a to mi práve toto webové rozhranie umožnilo. Povodne som ešte rozmýšľal, že to vydám normálne na CD, ale potom som si povedal, že by to bola škoda a že na ten web chcem dostať ľudí, aby si to dokázali celé pozrieť a vychutnať si tento spôsob podávania hudby. Samotný nápad urobiť to ako zábavný park mi napadol už asi pred rokom, ale neprikláňal som sa úplne k tomu, ešte som mal aj iné koncepty. Ale potom sme si raz zavolali s naším bubeníkom Ondrom Konečným a urobili sme si taký brainstorming behom, ktorého som sa ho spýtal, ako by si on predstavoval Janchiland a on povedal, že si to predstavuje ako taký zábavný park, no tak bol park zase v hre a začali sme strieľať nápady a behom pol hodiny sme mali hotový koncept jak by to mohlo vyzerať.
Poďme sa presunúť k Tvojej konkrétnej tvorbe. Pesnička “Do teba”, ktorá bola aj v rebríčku TOP20 českých a slovenských pesničiek, je o vyzretej láske, ktorá si už niečo zažila a čím dlhšie trvá, tým je silnejšia. Je inšpirovaná vlastným životom a príbehom?
Hej vlastne je. Napísal som ju, keď som chodil so svojou ženou asi pol roka, takže už to pobláznenie trochu vyprchalo a bolo to v tom období, že sa mohlo začať budovať vlastne to pevné puto. Ja som vlastne veľa pesničiek o láske, ktoré som napísal, tak som si s nimi trochu vyveštil budúcnosť a s touto vlastne tiež. V teda som myslel, že už sme si niečím prešli, ale v skutočnosti ani z ďaleka tým, čo nás ešte čakalo a čaká.
“ V dobrej viere” bola prvá skladba, ktorá dostala aj videoklip, na ktorom pracovalo veľa známych ľudí: Máš nejaký zážitok z natáčania?
No natáčali sme to dva dni v meste Písek a bol som celkom nervózny, lebo natáčanie bolo dosť detailne naplánované s ohľadom na všetkých účinkujúcich a všetky lokácie, takže ja som bol dosť nervózny. Prvý deň bol len taký ľahší, začali sme až večer, naaranžovali sme jednu scénu a potom sme sa išli najesť a na pivko. Potom sme sa v dobrej nálade presunuli ešte do baru, kde som sa držal len na chvíľku a potom som aj väčšinou štábu išiel spať, aby sme boli ráno OK. Ostal tam produkčný ešte s jedným členom štábu, že dopijú a idú tiež spať. O 5 hodine ráno som sa prebudil na dvoch opitých, čo sa vonku nahlas dohadovali, že až prídu domov, tak musia byť potichu, aby nikoho nevzbudili. V tú chvíľu som dostal dosť nervy, ako sa to celé podarí, lebo o ôsmej sme začínali a o deviatej mal produkčný vyzdvihnúť prvého herca. Ale nakoniec to dopadlo celkom dobre a všetko klaplo.
Inšpiruješ sa žánrami, hudobnými štýlmi ako sú Funky, Blues Folk, RnB dokonca aj rapom. Môžeme celý album očakávať v týchto žánroch?
Na albume sú asi dva, alebo tri songy v takom funky štýle, je tam aj taká elektronická vec, jeden celý song mám rapový a vo dvoch sa rapujem len malé časti. Ináč je tam aj song, ktorý som sa snažil robiť tak klasicky, je tam klavír, husle, tympany. Takže žánrovo je album dosť rozmanitý, ale myslím, že sa mi aj napriek tomu podarilo, aby pôsobil jednotne.
“Ďalej” a “Tak sa toč”, ktoré sú na samotnom albume “Janchiland”, mi prídu práve v štýle funky. Priblížiš tieto dve pesničky?
Pieseň Ďalej je taký funky song, snažil som sa tam vytvoriť taký feeling a u funky je podľa mňa veľmi dôležitá basa, ktorá tu ide dosť tanečne a človeka to núti hýbať sa. Tematicky je to taký jemne motivačný song, ktorý hovorí, že nech sa deje, čo sa deje, musíš v sebe nájsť tú silu a kráčať ďalej a najlepšie sa to robí, keď máš okolo seba svojich.
Pieseň Tak sa toč, je taký mix štýlov ako rap a funky, ale je to v jednu chvíľu hrozná haluz a veľa ľudí, čo to počulo, mi povedalo, že sa v tom chvíľku strácalo, a práve preto som sa rozhodol to aj nazvať tak sa toč, lebo mi to prišlo, že sa človek dostane do takého tranzu z toho rytmu, ktorý tam hrá, až sa ti z toho točí hlava a zrazu príde refrén a ten ťa trochu zrovná a nastolí tomu pravidlá. Keď už som vedel, jak sa bude volať, tak som hneď vymyslel refrén a tému, ktorá poukazuje na to, že vlastne sa stále točíme dokola a tancujeme tak, jak nám pískajú tí hore a nepýtame sa prečo. A nejako sa mi nechcelo rapovať celý song sám, tak som si povedal, že by som chcel mať na albume aj svojho dlhoročného kamoša Popáka a ten to vypočul a hodil mi tam jednu slohu.
Čo môžu Tvoji fanúšikovia najbližšiu dobu očakávať?
Tešiť sa môžu na dva nové klipy, jeden mám už roztočený a druhý sa pripravuje, tak snáď sa nám to podarí vydať čo najskôr. Ďalej pripravujeme krst albumu, akurát teraz to vyzerá, že nám do toho zase vstúpia opatrenia týkajúce sa koronavírusu, takže urobiť taký event je z organizačného hľadiska dosť náročné, tak verím, že sa to podarí a keď nie teraz na jeseň, tak to možno presunieme na jar 2021. Uvidíme, kam nás vietor zavanie. :)
Rýchle rozstreľujúce otázky a odpovede:
- Máš radšej skupinu One republic alebo Iné kafe?
- Prvá pesnička od skupiny Coldplay, ktorá Ti napadne?
"Scientist."
- Radšej spievaš alebo hráš na gitare?
Spievam.
- Koho akceptuješ a počúvaš v súčasnej slovenskej tvorbe?
IMT Smile, Iné kafe, No Name, Separ, Supa
- S akým slovenským, poprípade zahraničným interpretom, by si chcel spolupracovať a vydať song?
Slovensko - IMT Smile, SUPA, EGO, Medial banana
Svet - DNCE, Lady GAGA, Black pumas, Mark ronson
Dnešný rozhovor v podobe článku je na konci. Veľmi pekne sa chcem poďakovať interpretovi, že si našiel čas odpovedať na moje otázky a zároveň mu prajem, aby ho naďalej hudba bavila a napĺňala v hudobnom, ale aj osobnom živote. Pretože väčšinou sa inšpirácia k samotnej tvorbe čerpá práve z osobného života.
Krásny a pohodový deň všetkým. LUKEY
Môj Instagram a FB stránka:
Predchádzajúci rozhovor:
Instagram Janchi:
0 Comments